Názory

Stanovisko ku problematike patentovateľnosti programov počítačov

V poslednom čase sme svedkami intenzívnych diskusií týkajúcich sa použitia patentového práva v oblasti informačných technológií. Táto diskusia súvisí najmä s nárastom množstva súdnych sporov v tejto oblasti a s pripravovanou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačmi. Slovenská informatická spoločnosť, stavovská organizácia zastupujúca záujmy profesionálov a spoločností zo sektoru IT, vydáva k tejto otázke nasledovné stanovisko:

Podľa súčasného platného legislatívneho rámca, vyjadreného v Európskej patentovej konvencii a s ňou kompatibilných zákonov Slovenskej Republiky je jasne deklarovaná nemožnosť patentovania programov počítačov.

V poslednej dobe však vzrástol tlak na obchádzanie tohoto jednoznačne vyjadreného postoja, ktorý sa prejavuje vydávaním množstva patentov Európskym patentovým úradom, ktoré sú na hranici legálnosti a snahou o vytvorenie nových pravidiel a pojmov pre túto oblasť.

Na základe našich skúseností konštatujeme, že umožnenie patentovateľnosti programov počítačov bude mať negatívny dopad na odvetvie IT v nasledovných aspektoch:

Bránenie inováciám a spomalenie rozvoja:

Programy počítača sú inherentne abstraktné, neriešia jednu konkrétnu úlohu, ale sú použiteľné na celú triedu príbuzných úloh. Preto priznanie monopolu (patentu) na program počítača znamená obmedzenie pre množstvo ďalších úloh, často iba vzdialene súvisiacich s pôvodným použitím programu. Aplikácie – programy počítača pokrývajúce ucelenú oblasť úloh – sú v dnešnej dobe spravidla veľmi rozsiahle a sú tvorené pospájaním množstva menších stavebných kameňov, programov riešiacich dielčie úlohy. Tento spôsob tvorby aplikácií, nazývaný dekompozícia je jednou zo základných metód informatiky. Ak obmedzíme použitie niektorých stavebných kameňov z tejto mozaiky, naruší sa možnosť vývoja efektívnych aplikácií a ich ďalších inovácií.

Ekonomická nevýhodnosť:

Na túto tému boli vypracované viaceré štúdie, ktoré ukazujú, že štandardné ekonomické schémy uplatnenia patentov zo strojárstva alebo chemického priemyslu nie sú použiteľné na oblasť informačných technológií. Ako ukazuje aj prax z USA, z vydaných patentov v tejto oblasti efektívne profituje iba niekoľko najväčších korporácií – držiteľov množstva patentov. Naopak pre veľa malých a stredných firiem znamená platenie licenčných poplatkov vysoké finančné bremeno, ktoré nezriedka spôsobuje ich zánik.

Vytváranie neistoty:

Programy počítačov sú jedny s najzložitejších ľudských výtvorov, a preto aj popis patentových nárokov na ne je veľmi zložitý a neraz neprehľadný. Často vzniká situácia, kedy nie je možné jednoducho rozhodnúť, či časť programu je alebo nie je chránená existujúcim patentom. Súčasná prax toto rozhodnutie prenecháva súdu, avšak ide o časovo aj finančne zdĺhavý proces. Z tohto dôvodu sú tvorcovia aplikácií vystavení neistote, či môžu danú časť programu použiť alebo nie. Táto neistota vedie ku ochudobneniu aplikácií a zvýšeniu nákladov na ich vývoj.

Negatívny vplyv na spoluprácu:

Pokrok v oblasti IT sa spravidla dosahuje sledom malých krokov. Nové konštrukcie programov sú budované na základoch starších programov. Hoci vývoj konkrétneho programu prebieha zväčša v úzkom kruhu programátorov, myšlienky a konštrukcie ktoré používajú sú najčastejšie tvorené kolaboráciou v širšom okruhu odborníkov. Udelenie patentu tomu, kto v takejto spolupráci pridá „poslednú trošku do mlyna“ je eticky diskutabilné a môže odrádzať programátorov od spolupráce a publikovania dielčich výsledkov.

V neposlednom rade treba pripomenúť, že občania a spoločnosti zo Slovenskej Republiky zaoberajúce sa informatikou dosiaľ neprezentovali záujem o priznanie európskeho patentu v oblasti IT (napriek množstvu vytvorených počítačových produktov). Z toho sa dá usudzovať že majú ku otázke patentovateľnosti programov počítačov negatívny postoj.

Na základe uvedených bodov sme presvedčení, že umožnenie patentovania programov počítačov bude mať prevažne negatívne dopady na sektor IT a tým aj na celú spoločnosť.

Sme nútení konštatovať, že v súčasnosti prerokúvaný Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o patentovateľnosti vynálezov realizovaných počítačmi bude znamenať výrazný posun smerom ku umožneniu patentovania programov počítačov, ktorý je pre nás neakceptovateľný.

Preto žiadame o zachovanie súčasného právneho stavu s úplným vylúčením patentovateľnosti programov počítačov. Ďalej vyzývame orgány štátnej správy zastupujúce záujmy nás – informatikov Slovenska, aby rešpektovali a presadzovali náš názor tak na domácej pôde ako aj pri prerokúvaní medzinárodných dohovorov.
Zároveň ponúkame našu spoluprácu pri riešení otázok v tejto oblasti.

Výkonný výbor Slovenskej informatickej spoločnosti

V Bratislave 16. 9. 2004

SR a informačná spoločnosť

Za jednu z kľúčových úloh Slovenskej informatickej spoločnosti považujeme vyjadrovať sa k aktuálnym otázkám súvisiacim s využívaním informačno-komunikačných technológií a budovaním informačnej spoločnosti. Vzhľadom na medzinárodný rozmer problematiky sa budeme opierať aj o stanoviská medzinárodných informatických asociácií, ktorých je naša spoločnosť členom (najmä IFIPu a CEPISu).

V súlade s týmto cieľom výkonný výbor bude spolupracovať s našimi poprednými informatickými odborníkmi pri vytváraní názorov a stanovísk k dôležitým dokumentom a otázkam, ktoré bude predkladať na diskusiu nielen odbornej verejnosti ale aj širokej verejnosti a zodpovedným pracovníkom štátnej správy.

Úvodné stanoviská našich popredných odborníkov sa opierajú o vyhlásenia IFIPu a CEPISu:

Stanovisko VV k dokumentu The IFIP Position on Cryptopolitics?
Stanovisko VV k elektronickému obchodu?

Dúfame, že táto stránka bude jednak úvodom diskusii celej informatickej obce na prezentované témy a jednak podnetom pre vyjadrenie názorov a stanovísk na ďalšie akuálne problémy informatiky a informatizácie spoločnosti v SR.

Stanovisko VV k dokumentu The IFIP Position on Cryptopolitics?

Ochrana informácií v dobe, keď sa ľudská spoločnosť približuje k informačnej ére, sa stáva nevyhnutnosťou. Pri ochrane informácií (alebo zaisťovaní informačnej bezpečnosti) zohrávajú významnú úlohu kryptografické metódy. Postavenie kryptografie, či skôr kryptológie v spoločnosti je však trocha kontroverzné. Na jednej strane to je spôsobené minulosťou, kedy sa kryptológia spájala s ochraňovaním utajovaných skutočností a bola doménou tajných služieb. K tomu sa pripája (oprávnená) obava štátnych orgánov z toho, aby kryptograficky silné metódy neboli zneužité na ochranu dôvernosti pochybných aktivít kriminálnych živlov. Na druhej strane si elektronický obchod, ale aj využívanie informácie v elektronickej podobe vyžaduje nasadenie kryptografických metód na zaistenie nielen dôvernosti, ale aj integrity a autentickosti informácie. (Ďalší dôležitý atribút - dostupnosť informácie - sa dosahuje inými ako kryptografickými metódami). Situácia je navyše komplikovaná tým, že problematika informačnej bezpečnosti ma viacero aspektov - prinajmenšom technický, organizačný a právny - a je ťažké nájsť riešenia vyskytnuvších sa problémov, zohľadňujúce adekvátne všetky spomínané aspekty. Verejnosť (vďaka nedostatočnému poznaniu) si nedostatočne uvedomuje vážnosť problémov a dôsledky plynúce z navrhovaných riešení. Nepríjemný však je najmä nedostatok kvalifikovaných odborníkov (úlohy, ktoré sa riešili v šifrových službách mali iný charakter, výsledky boli a sú utajované, ale hlavným problémom je rýchlo narastajúca spoločenská potreba aplikovanej kryptológie, ktorú šifrové orgány z kapacitných dôvodov nemôžu uspokojiť), vytvárajúci priestor pre komerčnú ponuku riešení, ktoré väčšinou nie je nikto schopný posúdiť.

Stanovisko IFIPu ku kryptopolitike odráža všetky vyššie uvedené aspekty a je akceptovateľné aj z hľadiska súčasnej slovenskej reality (plné znenie stanoviska IFIPu je možné nájsť na adrese www.ifip.or.at/statements.htm). Menovite treba zdôrazniť bod III Stanoviska o voľnom používaní kryptografických metód. Toto stanovisko je v rozpore so snahou niektorých vlád o štátom regulovanom používaní kryptológie, zdôvodňované najmä obavou z možného zneužitia kryptografických techník. Ako však ukazujú výsledky výskumu v oblasti informačnej bezpečnosti, zákony obmedzujúce použitie silnej kryptografie tento problém neriešia, navyše, predstavujú vždy vážny zásah do práv občanov. Štátna moc by nemala ignorovať názory odborníkov. V tomto zmysle je veľmi významný bod VII Stanoviska IFIPu, ktorý v zhutnenom tvare prezentuje názor medzinárodnej odbornej komunity na účinnosť zmienených jednoduchých riešenísilnej?

Globalizácia si vyžaduje kompatibilitu, a preto treba promptne reagovať aj v legislatíve na problémy, ktoré prináša informačná spoločnosť. Stanovisko IFIPu sa nás dotýka aj v tomto smere. Špeciálne možno odporučiť bod IX Stanoviska, ktorý poukazuje na potrebu aktualizácie národných a medzinárodných zákonov v súvislosti s rastúcim významom používania kryptografických metód a zvlášť digitálnych podpisov. V tomto prípade nejde len o formálne prijatie zákonnej normy, ale v súvislosti s víziou Globálnej informačnej infraštruktúry a elektronického obchodovania aj o jej uvedenie do praktického života. Doterajší obvyklý spôsob pasívneho prijímania zahraničnej legislatívy môže byť výhodný len pre zmienené formálne prijatie novej zákonnej normy. Vzhľadom na jej spätosť s novými technológiami sa však dá očakávať, že na jej uvedenie do praktického života nebude postačovať existujúci legislatívny i zvykový rámec zainteresovaných strán. Je preto aj v našom záujme začať včas aktívne pracovať na príprave takýchto noriem a nespoliehať sa na zaužívaný systém odpisovania zo zahraničia. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme voči iným krajinám vystupovali ako sebavedomý, svojprávny člen medzinárodného spoločenstva a nie v ponižujúcom postavení trpeného odpisovača. Bod X Stanoviska IFIPu iné ako rovnoprávne vzťahy medzi štátmi (v otázke kryptografie) ani nepripúšťnia?

Na základe podkladov, ktoré pripravili: J. Vyskoč a D. Olejár

Stanovisko VV k elektronickému obchodu

CEPIS sa podľa potreby vyjadruje ku kľúčovým a aktuálnym otázkam súčasnej informatiky a informačnej spoločnosti. Jednou z nich je aj elektronický obchod, ktorý v súčasnosti prežíva obdobie búrlivého rozvoja. Valné zhromaždenie CEPISu prijalo na svojom zasadnutí dňa 30.8.1998 stanovisko, ktoré je pripojené v prílohe tejto tlačovej správy. V tomto stanovisku CEPIS upozorňuje na problémy, ktoré sú spojené s ďalším rozvojom elektronického obchodu v Európe a vyzýva európske vlády, aby zabránili hlavným hráčom diktovať pravidlá a aby podporili kontrolu kvality a vytvorili potrebný legislatívny základ. CEPIS zastáva názor, že:

elektronický obchod je vo všeobecnosti prínosom,
usmernenie elektronického obchodu je potrebné uvážlivo inštitucionálne a legislatívne zabezpečiť, t.j.:
zabrániť, aby najsilnejšie komerčné subjekty diktovali pravidlá,
zabezpečiť záruky kvality pre verejné informácie,
zabrániť rozširovanie nepravdivých alebo nevyžiadaných marketingových informácií,
zaistiť a presadiť bezpečnosť transakcií,
zariadiť, aby všetky zúčastnené strany (predovšetkým neodborníci) si uvedomili prínosy a riziká,
správy musia mať zaručené utajenie,
príslušná legislatíva v jednotlivých krajinách Európy by mala byť harmonizovaná, dobré postupy a myšlienky by mali byť podporované.

Plné znenie stanoviska CEPIS je možné nájsť na adrese http://www.cepis.org/mission/.

Slovenská informatická spoločnosť považuje stanovisko CEPIS za plne relevantné aj pre podmienky Slovenska.

Slovenská informatická spoločnosť vyzýva zodpovedných vládnych predstaviteľov, aby venovali zodpovedajúcu pozornosť problematike elektronického obchodu a potrebných legislatívnych noriem. Elektronický obchod predstavuje jeden z významných prostriedkov pre rozvoj hospodárstva a konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Slovenská informatická spoločnosť v prípade potreby poskytne vlastných odborníkov.

Na základe podkladov, ktoré pripravili: P. Frič a A. Scheber