Názory a informácie uvedené na týchto stránkach neboli prerokované výkonným výborom Slovenskej Informatickej Spoločnosti, a preto nie sú jej oficiálnym stanoviskom.

1. Úvod

Prebiehajúca informačná revolúcia mení charakter spoločnosti. Moderné informačné technológie (IT) umožňujú v porovnaní s klasickými technológiami rýchlejšie, efektívnejšie a spoľahlivejšie prenášať, uchovávať a spracovávať veľké množstvá informácie. To dáva šancu skvalitniť riadenie, zefektívniť výrobu a obchod, rozšíriť prístup ľudí k informáciám, lepšie a demokratickejšie zorganizovať spoločnosť. Aby však bolo možné potenciál, ktoré IT poskytujú, rozumne využiť, je potrebné prehodnotiť mnohé dlhodobo používané postupy a vypracovať nové postupy, priamo zohľadňujúce nielen možnosti ale aj slabiny IT.

 

2. Bezpečnostné a právne problémy spojené s používaním IT

Použitie moderných IT na elektronický obchod, ale aj komunikáciu občana s úradmi, vedenie administratívy/dokumentácie v elektronickej podobe naráža predovšetkým na bezpečnostné a právne problémy. Digitálne zakódovanú a elektronicky spracovávanú informáciu možno ľahko nepozorovane modifikovať; jej autentickosť nemožno zaistiť prostriedkami používanými vo svete papierových dokumentov. Naviac, je ťažké dokazovať pôvod informácie, ktorá adresátovi "prišla" z neznámeho zdroja kdesi na Internete. Tieto problémy sú technicky riešiteľné. Samotné technické riešenie však nepostačuje, je potrebné ukotviť ho právne a - v záujme kompatibility - vypracovať preň technické štandardy.

Legislatíva si nemôže dovoliť ignorovať nastupujúce zmeny, ktoré prinášajú IT. Bude musieť akceptovať existenciu dokumentov v elektronickej podobe a zrovnoprávniť ich s klasickými papierovými dokumentami. To nebude jednoduchá úloha, dotýkajúca sa vydania alebo zmeny jediného zákona, ale pravdepodobne prehodnotenie veľkého počtu existujúcich a vydanie niekoľkých špeciálnych nových zákonov. Kľúčovými zákonmi, od ktorých sa bude odvíjať výstavba právneho rámca pre elektronický obchod (a informačnú spoločnosť) sú zákon o elektronickom podpise a zákon elektronickom obchode.

 

3. Elektronický podpis - situácia vo svete

Napísať konzistentný a použiteľný zákon o elektronickom podpise nie je jednoduchá úloha. Prvé takéto zákony prijali niektoré štáty USA (Utah, Illiois, Minnesota, Missouri) v druhej polovici 90-tych rokov, v Európe bolo priekopníkom Nemecko, ktoré prijalo zákon o digitálnom podpise v r. 1997, nasledovalo Rakúsko v r. 1999 a Česká republika v r. 2000. Dôležitosť prijatia zákona o elektronickom podpise pre rozvoj elektronického obchodu si uvedomovala UNCITRAL (United Nations Commission on International Trade Law), ktorá vytvorila Draft Uniform Rules on Electronic Signatures. Európska únia prijala smernicu Directive 1999/93/ce of the European Parliament and the Council of 13 December 1999 on a Community Framework for Electronic Signatures. Táto smernica o.i. ukladá členským krajinám EÚ do polovice roku 2001 zaviesť príslušné zákony, nariadenia a administratívne opatrenia potrebné na implementáciu Direktívy. Vzhľadom na integračné ambície Slovenska (ale predovšetkým preto, že Slovensko elektronické podpis potrebuje zaviesť kvôli elektronickému obchodovaniu a zjednodušeniu administratívy) sa Slovensko nebude môcť vyhnúť príprave a prijatiu tohto zákona. Zákon o elektronickom podpise nie je len štátna a výlučne legislatívna záležitosť; má dopad na ostatnú legislatívu a má závažné technologické a štandardizačné aspekty. Právnymi, technickými a implementačnými problémami elektronického/digitálneho podpisu sa zaoberá viacero významných národných aj medzinárodných organizácií (NIST, ETSI).

 

4. Slovenský zákon o elektronickom podpise

Vláda SR nemá v legislatívnom pláne zákon o elektronickom podpise, ale zákon o elektronickom obchode. Pružne však zareagovala na potrebu prijať zákon o elektronickom podpise a na Ministerstve hospodárstva SR bola na jeseň 1999 vytvorená pracovná skupina pripravujúca zákon o elektronickom podpise. Práce na zákone boli ukončené v druhej polovici roku 2000 a na jeseň 2000 (15. novembra 2000) bol zákon predložený do Legislatívnej rady vlády. Napriek úsiliu tvorcov návrhu zákona v ňom však ostalo otvorených viacero problémov a tak je jeho ďalší osud neistý. (Poučením môže byť osud českého zákona, ktorý bol po bezproblémovom prijatí v parlamente podrobený ostrej kritike odbornej verejnosti. Naviac, kým zákon bol vypracovaný pomerne rýchlo, infraštruktúrra potrebná na jeho realizáciu, vykonávacie predpisy a to už nehovoriac o normách a štandardoch - chýbajú.) Zrejme aj preto vznikla poslanecká iniciatíva vypracovať a predložiť na rokovanie NR SR poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise a boli oslovení odborníci z oblasti informatiky, kryptológie, informačnej bezpečnosti, elektronického obchodovania, práva a štátnej administratívy so žiadosťou o pomoc pri vypracovaní poslaneckého návrhu zákona o elektronickom podpise. Problém zákona o elektronickom podpise spočíva predovšetkým v troch veciach:

• Elektronický podpis sa realizuje pomocou digitálneho podpisu, založeného na asymetrických šifrovacích systémoch. Zákon musí presne a zrozumiteľne (pre laikov) formulovať podmienky na vytváranie a používanie niečoho, čomu zatiaľ rozumie len malá skupina odborníkov.
• Zákon samotný nestačí na to, aby sa elektronický podpis mohol začať používať. Je potrebné vybudovať a prevádzkovať technickú infraštruktúru (tzv. Public key infrastructure, PKI), ktorá umožní (najmä) overovať platnosť elektronického podpisu. Vybudovanie PKI je drahá, časovo, technicky, personálne a najmä vedomostne náročná úloha. Preto bude technické podrobnosti, ktoré nenašli miesto v zákone, potrebné riešiť pomocou podrobných vykonávacích predpisov. Kto ich vytvorí?
• Zákon sa dotkne mnohých iných zákonov a právnych noriem. Jeho implementácia si zasa bude vyžadovať spracovanie mnohých technických štandardov a zapojenie sa do medzinárodného štandardizačného procesu v tejto oblasti. V opačnom prípade zákon zostane len na papieri, resp. elektronické podpisy vytvorené na jeho základe budú mať len lokálnu platnosť a spornú právnu účinnosť.

 

5. Odborná skupina pre prípravu zákona o elektronickom podpise

Problémy s vytvorením zákona o elektronickom podpise spočívajú predovšetkým v uhle pohľadu na zákon. Ak je cieľom vypracovať zákon, prvoradé sú legislatívne aspekty a tie technické sa dostávajú trocha do úzadia, čo je, pri nedostatku ľudí majúcich praktické skúsenosti s budovaním PKI na Slovensku, prirodzené. Naším cieľom je vypracovať medzinárodne kompatibilný, korektný, prakticky použiteľný zákon, na základe ktorého by bolo možné vybudovať potrebnú infraštruktúru (PKI) a vytvoriť potrebné predpoklady pre používanie elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku. Aby sme sa vyhli jednostrannému (príliš technologickému či príliš právnemu) pohľadu oslovili sme význačných odborníkov z rozličných oblastí, ktorých skúsenosti a vedomosti môžu byť pri tvorbe zákona veľmi užitočné a vytvorili sme za podpory Slovenskej informatickej spoločnosti odbornú (dôsledne nepolitickú) pracovnú skupinu. Spoluprácu na tvorbe zákona o elektronickom podpise prisľúbili:

1. Ing. Vladimír Benček, CSc., riaditeľ ÚBI
2. Ing. Pavol Frič, CSc., riaditeľ pre stratégiu DITEC a.s.,
3. Doc. JUDr. Daniela Gregušová, CSc., prodekanka PrF UK
4. Mgr. Jaroslav Janáček, Katedra informatiky FMFI UK,
5. RNDr. František Kaščák, DITEC, a.s., špecialista pre e-business
6. Mgr. Ivan Kopáčik, CISA, Gordias, s.r.o.
7. Ing. Emil Kršák, KŠT FRI Žilinská univerzita, správca CA-FRI-ŽU
8. Ing. Július Lintner, DITEC, a.s., vedúci projektu CA, tajomník odbornej skupiny
9. Ing. Miroslav Milán, ICL Slovakia, Business Development Director
10. Doc. RNDr. Daniel Olejár, CSc., vedúci Katedry informatiky FMFI UK,
11. RNDr. Igor Prívara, CSc., riaditeľ INFOSTAT, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti
12. JUDr. Boris Susko, Katedra počítačového práva, PrF UK
13. Ing. Stanislav Valachovič, senior system engineer, COLUMBEX International, a.s.
14. RNDr. Jozef Vyskoč, PhD., CISA, VaF, s.r.o.

Uvedomujúc si rozsah a náročnosť úloh spojených najmä s realizáciou zákona, sme otvorení spolupráci tak s tvorcami vládneho návrhu zákona, ako aj členmi ďalších skupín pripravujúcich variantné riešenie zákona, a tiež so širokou odbornou verejnosťou.

 

6. Formy činnosti odbornej skupiny

Odborná skupina pripraví najprv zásadné pripomienky k zneniu zákona. Vládny návrh zákona vychádzal tak zo vzorového návrhu UNCITRAL, ako aj Direktívy EU. Preto zostane štruktúra návrhu zákona zachovaná. Zásadné pripomienky sa týkajú nezrovnalostí, ktoré sa našli v zákone, a bez riešenia ktorých by zákon nemohol byť buď funkčný, alebo kompatibilný s Direktívou EU. Tieto pripomienky spolu s návrhmi riešenia budú najprv interne rozposlané členom a následne prerokované na zasadnutí odbornej skupiny. Po vyriešení zásadných pripomienok pracovná skupina prerokuje znenie zákona a prípadne navrhne nové znenie, možno aj preusporiadanie jednotlivých článkov zákona. Formálne a štylistické pripomienky k zneniu zákona budú spracovávané rovnako ako zásadné pripomienky. Na zasadnutia odbornej skupiny budú prizývaní zástupcovia iných odborných skupín pracujúcich na úpravách zákona; resp. poverení členovia odbornej skupiny sa budú zúčastňovať na práci a rokovaniach iných odborných skupín (ak budú pozvaní).

Odborná skupina bude mať vytvorenú svoju webovskú stránku na webovskom servri Slovenskej informačnej spoločnosti. Okrem verejne dostupných relevantných materiálov bude odborná skupina uverejňovať na tejto stránke výsledky svojej činnosti, prípadne iné materiály. Zverejnenie materiálov na webovskej stránke podlieha schváleniu na zasadnutí odbornej skupiny. Aj keď sa stránka bude nachádzať na webovskom servri Slovenskej informatickej spoločnosti, názory na stránke uvedené nevyjadrujú oficiálne stanovisko Slovenskej informatickej spoločnosti, ak to výslovne nebude uvedené.

 

V Bratislave, 19.11.00